03.07.2013, 13:55
(Tento příspěvek byl naposledy změněn: 03.07.2013, 14:30 uživatelem Merrie. Edited 1 time in total.)
Ahoj Bronies 
Nedávno som vám predstavila moje OC s jednoduchým príbehom. Príbeh skúšam rozviesť podrobnejšie a zatiaľ ma to baví. Chcela by som ale vedieť váš názor. Príbeh píšem priebežne a je dlhý, takže ho budem pridávať postupne, ako kapitoly, aj z toho dôvodu, že veľa textu na prvý pohľad hneď odradí
Tak teda príbeh môjho OC začína
Nad domčekom sa zjavila hviezda. Jasná žiarová hviezda, ktorá prekvapila občanov chudobnej štvrte neznámej dedinky. Pán Draw sa vracal domov. Bol šťastný, pretože v jeho mechoch na bokoch boli samé zlaté mince. Nemohol sa dočkať kedy ukáže výhru z kasína manželke. Konečne si budú môcť splniť sen a ísť bývať do Canterlotu. Zoznámia sa so všetkými vzácnymi poníkmi, budú chodiť na vybrané večierky, nosiť najlepšie šaty...Ach ako sa len tešíl až manželka uvidí tú kopu peňazí. A to čo niesol nebola ani štvrtina sumy ktorú vyhral. Keď zastal pred domom, uvidel tú žiarivú hviezdu čo svietila nad ich domom. Ale nebola tam len hviezda. V jej pozadí sa v krásnych stuhách vlnila polárna žiara. Udivený pozoroval to divadlo, až na niečo stúpil. Prasklo to. Bola to ceruzka. Nevenoval tomu pozornosť, ale radšej pridal do kroku, aby čo najskôr oznámil manželke novinu.
„Zlato, mám pre teba novinu!“ volal pán Draw, hneď ako otvoril dvere.
„Aj ja mám pre teba novinu drahý,“ odvetila pani Drawová z vedľajšej miestnosti. Pán Draw bol príliš zaujatý formulovaním vety, v ktorej manželke oznámi výhru v kasíne, namiesto toho aby začul tichý plač. Z poza rohu izby sa vynorila pani Drawová s malým batôžkom v kopýtkach.
„Ale to je...“ zvolal prekvapene.
„Áno drahý, je to naša dcéra,“ pokojne odvetila pani Drawová. Za otcom natiahlo kopýtka malé biele žriebätko s roztomilými očami.
„Nuž, je nádherná,“ pošepol. „Ako sa volá?“ opýtal sa.
„Meno jej vyber ty. Dnes je náš šťastný deň.“
„To teda je. Ja...Vyhral som dnes obrovskú sumu peňazí. Splní sa nám náš sen! Môžeme ísť bývať do Canterlotu! Spolu s našou malou. Môžeme začať odznova! A ona nikdy nebude súčasťou tejto chudobnej dediny. Myslím že viem ako ju pomenujeme. Bude sa volať Aurora. Sketch. Aurora Sketch. Viem že to je to pravé meno pre ňu. Neviem ako, ale viem to!“ zvolal pán Draw a v očiach mal malé iskričky. Pani Drawovej tiež zaplesalo srdce od radosti.
Nedávno som vám predstavila moje OC s jednoduchým príbehom. Príbeh skúšam rozviesť podrobnejšie a zatiaľ ma to baví. Chcela by som ale vedieť váš názor. Príbeh píšem priebežne a je dlhý, takže ho budem pridávať postupne, ako kapitoly, aj z toho dôvodu, že veľa textu na prvý pohľad hneď odradí
Tak teda príbeh môjho OC začína
Nad domčekom sa zjavila hviezda. Jasná žiarová hviezda, ktorá prekvapila občanov chudobnej štvrte neznámej dedinky. Pán Draw sa vracal domov. Bol šťastný, pretože v jeho mechoch na bokoch boli samé zlaté mince. Nemohol sa dočkať kedy ukáže výhru z kasína manželke. Konečne si budú môcť splniť sen a ísť bývať do Canterlotu. Zoznámia sa so všetkými vzácnymi poníkmi, budú chodiť na vybrané večierky, nosiť najlepšie šaty...Ach ako sa len tešíl až manželka uvidí tú kopu peňazí. A to čo niesol nebola ani štvrtina sumy ktorú vyhral. Keď zastal pred domom, uvidel tú žiarivú hviezdu čo svietila nad ich domom. Ale nebola tam len hviezda. V jej pozadí sa v krásnych stuhách vlnila polárna žiara. Udivený pozoroval to divadlo, až na niečo stúpil. Prasklo to. Bola to ceruzka. Nevenoval tomu pozornosť, ale radšej pridal do kroku, aby čo najskôr oznámil manželke novinu.
„Zlato, mám pre teba novinu!“ volal pán Draw, hneď ako otvoril dvere.
„Aj ja mám pre teba novinu drahý,“ odvetila pani Drawová z vedľajšej miestnosti. Pán Draw bol príliš zaujatý formulovaním vety, v ktorej manželke oznámi výhru v kasíne, namiesto toho aby začul tichý plač. Z poza rohu izby sa vynorila pani Drawová s malým batôžkom v kopýtkach.
„Ale to je...“ zvolal prekvapene.
„Áno drahý, je to naša dcéra,“ pokojne odvetila pani Drawová. Za otcom natiahlo kopýtka malé biele žriebätko s roztomilými očami.
„Nuž, je nádherná,“ pošepol. „Ako sa volá?“ opýtal sa.
„Meno jej vyber ty. Dnes je náš šťastný deň.“
„To teda je. Ja...Vyhral som dnes obrovskú sumu peňazí. Splní sa nám náš sen! Môžeme ísť bývať do Canterlotu! Spolu s našou malou. Môžeme začať odznova! A ona nikdy nebude súčasťou tejto chudobnej dediny. Myslím že viem ako ju pomenujeme. Bude sa volať Aurora. Sketch. Aurora Sketch. Viem že to je to pravé meno pre ňu. Neviem ako, ale viem to!“ zvolal pán Draw a v očiach mal malé iskričky. Pani Drawovej tiež zaplesalo srdce od radosti.