13.10.2013, 19:54
V prvom rade mi poníky ukázali reálnu stránku dôveryhodnoti a sily priateľstva. Vtedy sa totiž jasne ukázalo, že aj z toho malého množstva kamarátov, s ktorými som si vystačil. Jasne sa totiž ukázalo, komu z nich som bol schopný sa zväriť, že pozerám tento seriál a že som zamilovaný do poníka a ktorým nie. To druhé zvlásť nevie skoro nik. Lauren Faust mi síce otvorila oči čo sa týka hodnoty priateľstva. Z pôvodných zrejme 10 priateľov v celom meste a viac samotárskym životom som začal mať radosť, že existujú ľudia, ktorý majú rovnaké hobby ako ja. Že napríklad existujú bronies ako som ja a že tiež pozerajú tenko seriál, sú zamilovaný do poníkov. Napríklad časť komunity vie veci, ktorú tajím pred rodinou, niektorý vedia o mojom živote viac ako rodičia. Je to zvláštne, že som schopný sa lepšie porozprávať s broníkom ako s bývalými priateľmi.
Aký to malo následok? Nepatril som k ľuďom, čo mal rasové predsudky. Ale nejak som začal sa viac vžívať empatickejšie. Vnímať skôr tú jedinečnosť ľudí ako iba priemernosť.
Najkrajšie na tých poníkoch je tá nežnosť a jemnosť. Taká tá prirodzená nevinnosť a radosť. To sa mi na nich najviac páči. Tak ako niekto napríklad miluje opačné pohlavie, hmotnú vec, či sám seba. Niekto môže byť zamilovaný do poníka. V láske, ako som zistil sa nepoznajú hranice a sám som z toho prekvapený. Nejak sa to ani nedá opísať, treba to asi iba zažiť. vyskúšať si to. Pozrieť si diel a nehľadieť na tú priemernosť, alebo hľadať v tom predsudky, ale skôr hľadať v tom tú originalitu. Tá sunáležitosť ako pravá podstata seriálu a z môjho pohľadu aj lásky mňa k poníkovi.
Síce z pohľadu Hasbra je My Little Pony: Friendship is Magic teraz veľký zisk, no najkrajšie na tej myšlienke Lauren Faust, je vlastne svojími silami znovaoprášiť a resp. znovuzrodiť poníkov. Splnenie si jej detského sna ako to opísala. Kedy sa nehľadilo ani tak na zisk, ale vlastne na to posolstvo. Na tie cenné posolstva v podobe listov Celestii o ponaučení.
Aký to malo následok? Nepatril som k ľuďom, čo mal rasové predsudky. Ale nejak som začal sa viac vžívať empatickejšie. Vnímať skôr tú jedinečnosť ľudí ako iba priemernosť.
Najkrajšie na tých poníkoch je tá nežnosť a jemnosť. Taká tá prirodzená nevinnosť a radosť. To sa mi na nich najviac páči. Tak ako niekto napríklad miluje opačné pohlavie, hmotnú vec, či sám seba. Niekto môže byť zamilovaný do poníka. V láske, ako som zistil sa nepoznajú hranice a sám som z toho prekvapený. Nejak sa to ani nedá opísať, treba to asi iba zažiť. vyskúšať si to. Pozrieť si diel a nehľadieť na tú priemernosť, alebo hľadať v tom predsudky, ale skôr hľadať v tom tú originalitu. Tá sunáležitosť ako pravá podstata seriálu a z môjho pohľadu aj lásky mňa k poníkovi.
Síce z pohľadu Hasbra je My Little Pony: Friendship is Magic teraz veľký zisk, no najkrajšie na tej myšlienke Lauren Faust, je vlastne svojími silami znovaoprášiť a resp. znovuzrodiť poníkov. Splnenie si jej detského sna ako to opísala. Kedy sa nehľadilo ani tak na zisk, ale vlastne na to posolstvo. Na tie cenné posolstva v podobe listov Celestii o ponaučení.