Debata o nekonečnosti vesmíru

[Fahu]

S těmi hodinami sice přesně nevím důvod (asi to bude mít vliv na rychlost kmitů částice, která dělá ty hodiny - např. Cesium), ale platí to i pro lidi, že i lidé v silném magn... gravitačním (!) poli stárnou pomaleji? Teoreticky by měli. To, že oba vnímají, že jdou hodiny jinak, je dobře vysvětlitelné - oba je vidí ve stejném okamžiku. Je ale možné, že ten člověk, který je s nimi v tom silném gravitačním poli, má jen delší vedení. Ty sice vidí správný opožděný čas, ale chvíli mu trvá, než to mozek zpracuje (tj. logicky, pokud bude člověk v prostředí bez gravitace, nemělo by mu to "pálit" rychleji proti lidem na Zemi?).

Ľudia starnú pomalšie a hodiny idú pomalšie z toho istého dôvodu - lebo čas plynie iným tempom. To, ako dlho trvá človeku uvedomiť si, čo vidí na hodinách sa pravdaže neberie do úvahy. Človeku na obežnej dráhe to naozaj bude páliť rýchlejšie ako človeku na povrchu Zeme, lebo má viac času na premýšľanie, hoci v tomto prípade je to miniatúrny efekt.

Já bych si tu dilataci času při pohybu rychlostí světla zdůvodnil jednoduše (a možná z pohleda laika ještě víc absurdněji). Pokud já poletím rychlostí světla, tak ty hodiny druhého pozorovatele vůbec ani neuvidím (protože ke mne fotony nedoletí - nemůžou mě dohonit). V nejlepším případě uvidím, že jeho hodiny stojí (poletím stejně rychle jako fotony z určitého období). Pokud bych letěl o něco pomaleji než světlo, pak bych viděl, že jdou ty hodiny extrémně pomaleji. Možná to vidím špatně, ale pro mne to je něco podobného jako Dopplerův efekt u zvuku. Stejně, když poletím větší než rychlostí zvuku, taky neuslyším motor stíhačky).

Tento pohľad nie je úplne zlý. Pri odvádzaní vzťahov pre špeciálnu relativitu sa používajú podobné úvahy. Zo srandy som skúsil vypočítať, aký veľký efekt by vznikol týmto spôsobom. Vyšiel príliš veľký efekt, navyše nebol invariantný (rôzne výsledky v rôznych vzťažných sústavách), takže zjavne tento pohľad nie je úplne správny.

V tomto prípade každý pozorovateľ pozoruje, že hodiny toho druhého idú pomalšie. Táto symetria je tu kvôli tomu, že neexistuje pevný bod - nedá sa povedať, kto stojí a kto sa pohybuje. Pozorovateľ A pozoruje, že pozorovateľ B sa pohybuje a pozorovateľ B pozoruje, že pozorovateľ A sa pohybuje (každý pozorovateľ predpokladá o sebe, že je v pokoji).
Veľa laikov má problém pochopiť, ako sú takéto pozorovania logicky možné. Vtip je v tom, že vzorce pre dilatáciu času a kontrakciu dĺžky sú len konkrétne dôsledky Lorentzovej transformácie, ktoré platia len pre inerciálne vzťažné sústavy (zrýchlenie je nulové). V zložitejších prípadoch treba urobiť podrobnejšiu analýzu situácie.

Napadlo mi, že pre objasnenie situácie je dobré, keď si človek spomenie na relativitu súčasnosti. Teda pozorovateľ A považuje za súčasné udalosti, kde pozorovateľ B je mladý a pozorovateľ A je starý, pozorovateľ B považuje za súčasné udalosti, kde pozorovateľ A je mladý a pozorovateľ B je starý.

Navíc, to není, že vesmír vznikl z ničeho. Kvantová fluktulace přeci není nic Pouze nám to posouvá znalost procesu od "narození" víc k "početí" vesmíru.

Ak predpokladáš, že zákony fyziky sú "niečo", tak hej. V tom prípade ale nevieme, či vesmír vznikol z ničoho a či vôbec má zmysel hovoriť o vzniku.