Music pie píše

[Music pie]

Ďakujem . A takže tu je ďalšia z mojich básní

Odchod slnka.

Princezná čo slnkom vládne,
kráča vo svojej záhrade.
bola tam mlčky, celkom sama,
na minulosť spomínala.

Spomína na detské časy,
pred tým než s Lunou vyrástli.
Na hry čo sa spolu hrali
a pri tom sa veľmi smiali.

V myšlienkach sa jej vynorila
aj veľmi smutná, temná chvíľa.
Nightmare moon v nej zloste stoj,
tá spomienka ju vždy zabolí.

Keď musela svoju sestru,
vystaviť hroznému trestu.
Tisíc rokov uväznená,
na mesiaci Luna bola.

Celý život si v hlave prešla,
aj to ako na svet prišla.
Už nemá čas spomínať,
slnko začína zapadať.

Vzdychne si a hlasno zvolá:
"Luna, poď sem, sestra moja!"
Následne na to hlavu skloní,
a do záhrady Luna vkročí.

"Sestra. Moja cesta končí,
inam teraz nohou vkročím.
Musíš vládnuť dňu i noci,
sama, bez mojej pomoci."

Objala ju, vzlietla k nebu,
k za padajúcemu slnku.
Ešte raz sa pozrie dolu,
na Lunu, na sestru svoju.

Posledné lúče slnka svietia,
biele krídla ku nim letia.
A s posledným svetlom dňa,
Celestia odišla...