14.10.2013, 22:27
Využívaj ho v zatáčkach. Aspoň v reály ja mať Spitfira, tak sa snažím lákať do manévrov súpera, čo nie je u Warthunder hráčov vôbec zložité. Spitfire ma menší polomer zatáčiek ako jeho hlavný rival Messerschmitt Bf 109. Spoliehaj sa aj na dobrú stúpavosť, vďaka nižšiemu plošnému zaťaženiu.
Vzlet i pristávanie je u Spitfiru napriek úzkemu rozchodu kolies predsa len zvládnuteľné. No na pojazdenie na zemi je menej stabilné. Oceniteľné hlavne je citlivé riadenie Spitfiru, je skvelý v zatáčkach. Napriek tomu je to ale (do verzie Mk.I, Mk.II vo Warthunderi) mizerná stíhačka čo sa týka motoru. Zastaralá technológia používania karburátora, ktorý pri prudšom potlačení donútilo vysadzovať motor na pár sekund. Toto je dosť mizerná vec, ktorá sa uplatňuje u nepriateľa odpútaní strmhlavým letom, pričom so Spitfirom nie je jednoduché tento manéver následovať. Navyše pôvodne nastaviteľná vrtuľa u Mk.I (vzlet, priamy let) nedovoľovala využíť výkon motora plnohodnotne.
Zvlášť v bojoch, kde sa prudko a neustále mení výška, zposobuje pretáčanie motora a karburátor handicap a nevyužíva možnosti motora.
Konečne u verzie Mk.V (ktorá sa stala 2. najvyrábanejšou verziu) sa dostávame k montáži dvoch 20 mm kanónov Hispano. Tieto kanóny definitívne ukončili problémy ľahšie vyzbrojených britských strojov, štandartom ôsmich 7,7 mm guľometov Browning, ktoré nemali veľkú účinnosť na cieli, zvlášť v boji s bombardérmi.
Po príchode nových strojov Fw 190, ktoré vlastne deklasifikovali Spitfire vo všetkých smeroch, okrem stúpavosti, sa konečne môžeme púšťať aj do pozitívneho preťaženie a nehrozí vysadenie motora. Táto verzia sa stala najrozšírenejšou.
Následne vo Warthunderi máme ešte na výber Mk.XVI, ktorá bola jednou z posledných pokusov o využitie tak skvelého draku lietadla. Nový kvapkovitý prekryt kabíny nám ponúka krásny výhľad do všetkých smerov. S uskenutými koncami krídel sa síce Spitfire stával pri nižších rýchlostiach menej ovladateľný a mal snahu sa preklopiť a spadnúť do vývrtky, ale pri manévrovoch ponúkali zase rýchlepšie otáčanie vo vertikálnej osi.
Spitfire patril k úžastným strojom. V dobe, kedy sa svetové mocnosti triasli pred zastaralosťou svojho letového parku a pred dverami klopajúcou vojnou v dobe, kedy na oblohe vládli už nové stroje. Aj napriek tomu existovali hrdinovia ako R. J. Mitchell, ktorý si poriadne vyhrnuli rukávy a podali majstrovský výkon v podobe skvelej stíhačky, ktorá bola patrila k najlepším svojej doby.
Vzlet i pristávanie je u Spitfiru napriek úzkemu rozchodu kolies predsa len zvládnuteľné. No na pojazdenie na zemi je menej stabilné. Oceniteľné hlavne je citlivé riadenie Spitfiru, je skvelý v zatáčkach. Napriek tomu je to ale (do verzie Mk.I, Mk.II vo Warthunderi) mizerná stíhačka čo sa týka motoru. Zastaralá technológia používania karburátora, ktorý pri prudšom potlačení donútilo vysadzovať motor na pár sekund. Toto je dosť mizerná vec, ktorá sa uplatňuje u nepriateľa odpútaní strmhlavým letom, pričom so Spitfirom nie je jednoduché tento manéver následovať. Navyše pôvodne nastaviteľná vrtuľa u Mk.I (vzlet, priamy let) nedovoľovala využíť výkon motora plnohodnotne.
Zvlášť v bojoch, kde sa prudko a neustále mení výška, zposobuje pretáčanie motora a karburátor handicap a nevyužíva možnosti motora.
Konečne u verzie Mk.V (ktorá sa stala 2. najvyrábanejšou verziu) sa dostávame k montáži dvoch 20 mm kanónov Hispano. Tieto kanóny definitívne ukončili problémy ľahšie vyzbrojených britských strojov, štandartom ôsmich 7,7 mm guľometov Browning, ktoré nemali veľkú účinnosť na cieli, zvlášť v boji s bombardérmi.
Po príchode nových strojov Fw 190, ktoré vlastne deklasifikovali Spitfire vo všetkých smeroch, okrem stúpavosti, sa konečne môžeme púšťať aj do pozitívneho preťaženie a nehrozí vysadenie motora. Táto verzia sa stala najrozšírenejšou.
Následne vo Warthunderi máme ešte na výber Mk.XVI, ktorá bola jednou z posledných pokusov o využitie tak skvelého draku lietadla. Nový kvapkovitý prekryt kabíny nám ponúka krásny výhľad do všetkých smerov. S uskenutými koncami krídel sa síce Spitfire stával pri nižších rýchlostiach menej ovladateľný a mal snahu sa preklopiť a spadnúť do vývrtky, ale pri manévrovoch ponúkali zase rýchlepšie otáčanie vo vertikálnej osi.
Spitfire patril k úžastným strojom. V dobe, kedy sa svetové mocnosti triasli pred zastaralosťou svojho letového parku a pred dverami klopajúcou vojnou v dobe, kedy na oblohe vládli už nové stroje. Aj napriek tomu existovali hrdinovia ako R. J. Mitchell, ktorý si poriadne vyhrnuli rukávy a podali majstrovský výkon v podobe skvelej stíhačky, ktorá bola patrila k najlepším svojej doby.