Pád kryštálového kráľovstva
V tichých horách kde len sneží,
kráľovstvo z kryštálov leží.
Z diaľky nepriateľ naň hľadí,
vpred sa jeho vojsko valí.
Kvôli hradbám nevideli
a na boj sa nechystali.
Zarachotí veľká rana,
kryštálová brána padá.
Zmizla žiara, radosť, smiech,
nahradil ju strach a des.
Šancu vyhrať tú nemali,
na útek sa všetci dali.
Do kráľovstva zlý kráľ vchádza,
zbroj mu ohňom plápolala.
V očiach pýcha, hnev a zloba,
zomrie kto sa do nich díva.
Vedel kam má presne ísť,
srdca z kryštálov zmocniť.
príde k nemu, vezme si ho,
pod tieňmi hneď všetko zmizlo.
Sadol na trón z drahokamov,
pán ohňa a krutých tieňov.
Už ho nikto neporazí,
Sombra konečne víťazí.