Mezitím bandité připoutají Sabilí k noze od stolu a připravují si zbraně.

...
AleXan: Lekarnička?
Kovu: Mame.
A: Hada?
K: Mal som zobrať jedovateho?
A: Ano. Ďalekohlad?
K: Mame a mame.
A: Vyborne. Zvyšok som zbalil ja. Poďme do údolia tieňov.
Po ceste prechádzali poníci všetkých rás. Alebo skôr utekali? Kričali po nás že ich naháňajú banditi. Ale len nato sme s Kovu-om čakali. Skryli sme sa do krovia a čakali sme na banditov. V strede cesty sme naschval zanechali plyšoveho ponika. Nieže mi rozšliapu môjo Lucky-ho! myslí si Kovu. Banditi sa zastavia na mieste s poníkom.
"Máme ho!" kričí jeden
"Tupec" hovorý asi vodca "je to len plyšák. Tá banda poníkov nebude ďaleko!"
Vtedy hodí Kovu jedovatèho hada rovno do vodcovej tváre.
Skrýkne. A začne zjapať. Začne rozkazovať nech idú všeci za nimi a on pôjde s Filipom do tábora. A tak sme ho následovali. Rovno do tábora. Keď mi Kovu podal ďalekohlad s ďaleko dosažným mikrofónom tak som videl rozhorčeného velitela. "Odporný had! Ihneď mi dajte protijed. ""Áno pane""A čo tý s kopcov? Už volali?"" Nie pane, majú obsadené."" Tak im pošlite kopyto!""Ktoré?..
A: Fuj. Idú rezať Sabi kopyto!
K: Ktoré?
A: To je jedno! Idem dolu. Ty to tu pozoruj zhora a budeš mi radiť vysielačkou.
K: Ok.
AleXan sa vidal za čudnym ponikom ktorému vodca povedal aby urezal kopyto. Išiel sám. Prešiel asi 200m do nejakého skladiska. Vošiel som za ním. Vydím vela rukojemníkov v klietkach a vidím aj Sabilí. Ale blbý poníci začali kričať po mne aby som ich zachránil. Filip (asi) sa otočil s nožom v ruke."Aha! Máme spoločnosť!" Vyskočím za ním. On sa uhne a chce mi nôž zapichnuť do chrbta , ale ja som mu šikovnym uskokom uhol a vrazil mu kopytom rovno medzi krk a telo. Zparalizoval som ho. Hodil som ho do jednej z klietok a zavrel. Potom som všetkých poníkov prepustil aj Sabi ktorej som sa hneď spýtal: Máš tie veci?
"Áno! Prehltla som ich keď som ich videla."
"Úžasné! Ešte si si niečo zapametala z našej večernej chvíle."
"Áno"
Pobrali sme sa za Kovom.
Kova tam nebol! Ležal tam iba ďalekohlad! Pozrem cezeň a vidím ako ho hádžu dole z veže!
"Posledné slová!?" "Choď do ****"
V poslednej chvíli, keď ho chcel ten poník zhodiť, tak som vytiahol kušu a vystrelil som šíp presne do velitelovho krku. Ten sa zapotácal a spadol z veže. Ja zatial posielam príkaz Kovu-ovi aby sa 5s nehýbal. Po 5s som ho teleportol k nám, skôr ako ho dolapili banditi.
Tak sme sa vrátili na hrad.


Odoslané z Equestrie.

Sabílí kulhá na jedno kopyto.
,,Moc vám děkuji, bez vás bych to asi nezvládla.''

,,Vďaka AleXan, ja som si išiel pre Luckyho keď ma chytili."

*Po dlhej a úmornej ceste sme si prišli oddýchnuť do krčmy menom: U skapatého psa. Steny boli z tehál, parkety drevené a oproti dverám sa nachádzal bar s pultom. Väčšina štangastov boli podivíni ktorý sa na naštvú aj za to keď okolo nich prejde niekto s plyšovým poníkom tak som sa im radšej vyhýbal. Sabilí ja a AleXan sme si našli útulný stôl s červeným obrusom v rohu.*

,,Téjo, já si asi dám cider, a co vy?'' Řekla

,,Ja sa v prvom rade potrebujem opiť takže idem rovno na tvrdé. Myslíte že za nami príde obsluha alebo si to objednáme sami?"

,,Proč ne, jsme přece králi kopce.'' Řekla
,,A navíc se na nás ti opilci blbě koukaj.''

Alexan: ,,No nemám byť prečo triezvy tak do toho!"
Kovu: ,,Takže objednám whisky? Vodku? Gin? Alebo všetko do kopy?"

,,Do kupy to bude nejlepší.'' Řekne

Do hodiny jsou všichni 3 opilí

Ale to sme ešte nevedeli čo sú tý opilci. Boli to banditi. Ale naštastie o nás nevedeli lebo to boli tý čo naháňali tých chudákov. A ani nás neokradi, lebo boli taký spitý.

Odoslané z Equestrie.