tak tohle fakt nesnasim, vzhledem k tomu, ze par lidi co mam rad si tim prochazelo nebo prochazi. Me to vzdy vytoci do nepricetnosti. Troufat si na slabsiho je ubohost

Zial, vzdy to tak bude. Vzdy bude tendencia ze potencionalne silnejsi napadne slabsieho. Co je pre mna totalna ubohost tiez. Holt, ja a ostatni ludia co sem pisali si to prezili tak ako ja, a vo vacsine pripadov intenzivnejsie. Az mi je luto hlavne Nekos, ktoru to psychicky poslalo ku dnu. Stale nie je na tom uplne najlepsie, ale tak verim ze jej bude lepsie.

no ja ten pribeh Neko radci necetl, nechci si kazit den a navic bych mel potrebu nekomu rozbit hubu. kazdopadne myslim ze tu ma ted hodne kamaradu, kteri ji radi pomuzou s cimkoliv.

Kazdy sa sem moze vyjadrit a diskutovat. Takze, si vitany.

Mácaman: Tak přátel moc nemám... jen jednu kamarádku v okolí a další 4 pravé hodně daleko.. Ale je to lepší zase než nic.. lepší než přetvářka ^^

No tak v okolí to mám podobné. Akože ja som tu mal dosť kamošov, ale nejak to upadlo. Jedni odišli do zahraničia a už ich prakticky nevidím a s druhými som nejak stratil kontakt. Tiež tu mám teraz jedného-dvoch Praví samozrejme sú, len tiež po celej krajine roztrúsení. Vlastne ani neviem, čo je lepšie, hoci by to malo byť samozrejmé. Či mať X kamošov ako väčšina, ale žiadneho priateľa alebo len pár priateľov, ale nemať veľa kamošov. V mojom prípade platí to druhé. Ale stále o všetkom pochybujem, keď vidím, koľko známych majú ostatní a tak. Dosť im aj závidím, ale spomínaných priateľov by som teda nevymenil za nič. A tým pádom je aj moja úvaha u konca a skončím pri tom, že radšej mať pár skutočných, ako veľa takých, ktorým sa nedá veriť. Je to asi naozaj lepšie než pretvárka.

Pamatajte, radsej mat par dobrych kamaratov ktori sa o vas zaujimaju, nez 300 dalsich, ktori vedia maximalne ako sa volate. Ked by niekto chcel, moze kludne napisat, a mozme byt kamaratmi. Tiez mam kamaratov roztrusenych vselikde, ale su lepsi nez poniektore kreatury, ktore stretavam denne trebars v skole.

Šikana je trestny cin, tudiz muze cinitel velice snadno skoncit v polepsovni nebo rovnou v base .

Zaklad je nebyt lehkou obeti, lehkym cilem (A ze kluk co kouka na poniky je za lehkej cil povazovan). Obcas staci projevit znamky sebazachovy a boje, nenechat se, nahlasovat, cokoliv.

Ale taky se na to divejte z perspektivy cinitele. Vetsinou jsou to lidi kteri prodelali zlo ve vlastnim zivote a citi potrebu ho delat i ostatnim.Nebo prodelali stratu blizniho, i s tim jsem se stretl, cloveka to velice poznaci, nekdy zmeni v nepoznani.

Nastesti jsem sikanu prilis nezazil (takovou jako tu opisujete) . Maximalne slovni, nikoliv fyzickou (to bych nenechal kamen na kameni). I kdyz se rika ze slova obcas boli vic nez bitky. A taky je dobre mit toho jednoho kamose co se za tebe postavi kdys uz nemuzes

Ono slová niekedy môžu zabolieť oveľa viac, lebo rany a modriny sa zahoja, ale hento ostáva v pamäti A pozri sa, to je fajn, že sa na to snažíš pozerať ako poník, ale reálny svet častokrát taký nie je. Ten treba budovať, nie čakať, že keď ty do niekoho len chlebom, tak budeš čakať, že on prestane alebo sa uvedomí. A čo som ja zažil, tak sa mi nezdalo, že by dotyčnému bolo treba v niečom pomôcť. On bol naozaj zlý, robil zle aj zvieratám a mal z toho zábavu

Jako, mám se šikanou své zkušenosti a to docela dost (nikdy ne fyzickou, ale psychickou), ale to, co řekl Black, tak to bohužel často nefunguje.

(16.03.2016, 01:16)Black Napsal(a): nenechat se, nahlasovat, cokoliv.

Tak to jsem přesně udělal ještě na základce v šesté třídě. Řekl jsem rodičům, kdo mě šikanuje. Oni s tím zašli za ředitelkou školy. Ta celou věc "prošetřila" (ty tři kluky si zavolala k sobě do ředitelny a ti jí řekli, že nic nedělali) a pak mým rodičům oznámila, že u ní na škole žádná šikana není a že jsem si to všechno vymyslel. (Rodiče naštěstí uvěřili mě, ne jí) Od té doby nemám o prevenci šikany na školách naprosto žádné iluze.