Nedávno som bol na nákupe v supermarkete. Stojím pri pokladni, predo mnou ľudia, pokladničný pás zaplnený ich vecami. Akonáhle sa na ňom uvoľnilo miesto, začal som vykladať svoj nákup. Zrazu sa predo mňa do toho pol metra štvorcového postavila akási zakomplexovaná ženská, ktorá stála za mnou a začala si surovo vykladať svoj nákup. Trhlo mnou, mohol som jej v momente vynadať, no s kľudom Angličana jej hovorím:

"Prepáčte, stojím pred Vami."
"Mňa to nezaujíma, ja si ten nákup v rukách držať nebudem!"

Nepovedal som ani slova, no rovno som sa pred ňu postavil a spokojne si vyložil nákup.

Na druhý deň som ju stretol v tom istom supermarkete aj s partnerom. Pozrela na mňa tým zmaľovaným ksichtom (doslova, s tými patlaninami vyzerala ako klaun) s takým nenávistným výrazom, že nebyť ľudí naokolo, v momente vybuchnem od smiechu

Kúpil som si aj cider.


Jedna vec ma aj potešila. Často mi príde ľúto mladých brigádnikov v super- a hypermarketoch veľkých reťazcov, zvlášť keď sú pre vedúcich posledná špina a tak s nimi aj zaobchádzajú. Raz som bol na nákupe a chudák pokladníčka bola s nervami v koncoch a totálne vyčerpaná (bolo to pred koncom smeny). Nedalo mi, aspoň som sa na ňu usmial. Úsmev opätovala a aspoň na moment som jej zlepšil náladu