Táto metóda denného snenia je fajn, na nej sa dá pracovať, podobne ako na tulpe apod.
Sám som takéto veci robil, v rámci svojho lucidného tréningu. Zahrňovalo to kompletné snové epizódy trvajúce kľudne vyše hodiny.
Samozrejme, s vlastnou interakciou, pohybom atp. Chce to ale voľný čas na takéto podivnosti

Behať po vonku a hrať sa na poníka, prípadne si nejaké naokolo pridávať, je zábava, ale nedá sa to ak vás niečo rozptyľuje, napr. povinnosti, matka, ktorá niečo chce, telefón, apod. Od internetu tiež treba ísť preč, lebo odvádza pozornosť. Najlepšie mať úplný kľud.
Hlavne, denné snenie je viac tréning mysle ako skutočné snenie. Naše vnímanie nás núti odmietať predstavy, kým v snoch sú akceptované (To, čo si spomínal, Mácaman. Vnímaš ich ako nemožné, aby tam boli). Takže to nemá taký ten "genuine feel" pravého sna, ale prekvapivo dobre to vie navodiť skutočné sny s poníkmi. A keď si uvedomuješ, že to robíš pre svoje potešenie alebo spríjemnenie cesty niečím neobvyklým, prečo nie? Fantázia je silný nástroj.

Pravda je, že ak si zvyknete na poníky ako súčasť okolia (alebo vlastnej identity), podvedomie z toho urobí rutinu a rapídne vzrastie šanca na podobné sny aj v spánku. Ba čo viac, je dobrá šanca, že to zlepší lucidný potenciál týchto snov, takže to rozhodne nie je vec na zahodenie, občas si tých poníkov prehrávať aj v realite.
Možno to znie šibnute, ale snový tréning a architektúra predstáv je celkom bežná praktika u ľudí, ktorých sny zaujímajú.
Samozrejme, je to zbytočné pre tých, ktorí
- chodia spať dlho po polnoci (spánok pred polnocou je takmer kľúčový pre sny)
- pred spaním nemajú na mysli sny a preferencie a po zobudení sa nesnažia na sny spomenúť
- majú pocit, že predstavovať si poníky okolo seba je známkou mentálnej poruchy
Takže tiež odporúčam (s mierou )