Bronies a křesťanství

[red]

Kdyby tam nahoře někdo byl, rozhodně by nedopustil, aby se ze mě stalo, co se ze mě stalo, nebo by viděl dopředu, jak se tady budu trápit, a vůbec by mě tady neposílal.

Podobná myšlienka napadla neraz určite každému. Mám však dve teórie, ktoré to v mojich očiach pekne vysvetľujú a pomáhajú mi zmieriť sa s tým (sám nie som dvakrát spokojný so všetkým, čo mi život nadelil).

Prvá je z knihy Chatrč, čo je beletria s kresťanskými myšlienkami. Je to vynikajúca kniha a osobne mi dala mnohonásobne viac, než kázne v kostole alebo niektoré kecy, ktoré do Biblie dopísala cirkev.
V jednej pasáži tam Boh vysvetľuje hlavnému hrdinovi, prečo dopustil, aby sériový vrah zabil jeho dcéru. Vysvetľuje to tým, že za čias Adama a Evy žili ľudia v súlade s Bohom a každá strana dávala niečo tej druhej. Oni si však povedali, že sa chcú osamostatniť, čo sa vlastne aj stalo ich odchodom z raja. A pretože každý správny rodič chce svojim deťom splniť ich priania, Boh nás nechal žiť nezávisle od neho. Preto sme slobodní v rozhodovaní. Samého ho to trápi a nesmierne trpí pri každom nešťastí, ale rešpektuje našu vôľu.


Druhá myšlienka je časť vedeckej štúdie o inteligencii z knihy Pomsta oceána.
"V dôsledku výskumov už nie je ľudstvo od istého pod- a metastupňa schopné rozoznať inteligenciu ako takú. Ako inteligenciu chápe len to, čo leží v rámci jeho správania. Na druhej strane tohto rámca, povedzme, v mikrokozme, ju bude jednoducho prehliadať. Podobne aj vo vyššej inteligencii s prevažujúcim duchom bude vidieť iba číry chaos, pretože nedokáže rozmotať jeho zložité rozumové kódy. Rozhodnutia takejto inteligencie budú preň nezrozumiteľné, pretože ich základom sú parametre, ktoré prevyšujú jeho intelektuálnu kapacitu spracovania. Ani pes nevidí človeku do ducha, ale len moc, ktorej sa podriaďuje. Ľudské správanie pôsobí naňho nezmyselne, pretože my konáme na základe úvah, ktoré presahujú jeho vnímanie. A naopak. Boha, pokiaľ existuje, my nebudeme vnímať ako inteligenciu, pretože jeho myslenie spočíva na súhrne úvah, ktorých zložitosť sa nám zďaleka vyhýba. V dôsledku toho je Boh v našich očiach chaotický a nie je tým správnym v tom smere, aby nechal vyhrať miestne futbalové mužstvo alebo zabránil vojne. Taká bytosť sa nachádza na druhej strane najkrajnejších hraníc ľudskej schopnosti chápať."