Aby som uviedol do situácie. Máme doma psicu - bíglicu a pravidelne nejaké šteňa v dočasnej opatere. Oboje zvládame. Psica má 6 rokov a sestra ju miluje a pozná ako vlastné dieťa. Dočasné šteňatá berieme ako členov rodiny. Pod nami býva (poviem to slušne) suseda, ktorá to zjavne nemá v hlave v poriadku a už dlhšie mi leží v žalúdku (a nie som jediný sused).

Dotyčná stará pani (ďalej len SP) dnes stretla moju sestru, vraj naše psy robia hluk a brechajú. Sestra má tú vlastnosť, že jedná s ľuďmi priamo, ja som diplomat. Tak sa do nej SP pustila, že psy brechajú a zavýjajú (blbosť, psica je flegmatická a šteňa väčšinou spí), nadávala psici do bastardov, urážala našu rodinu, urážala sestru, vyhrážala sa, že spíše petíciu, aby nám psa odobrali (zasa blbosť, nemá pádny dôvod a susedia by ju vysmiali), vyhrážala sa políciou (tí by ju akurát vysmiali). Sestra s milou SP diskutovala s úplným pokojom a nedala sa vytočiť, ani raz na ňu nezvýšila hlas. SP to privádzalo do zúrivosti. Sestra nakoniec odišla do práce a nechala ju tam peniť.

Teraz niečo o SP a jej rodine. Má čosi pred šesťdesiatkou, dve dospelé dcéry, manžela a vnuka. Manžel je pohoďák, no je po infarkte a SP po ňom často vreští ako najatá, to isté po zvyšku rodiny. Dcéry sú arogantné vymleté *BUY SOME APPLES* rovnako ako ich matka. Vnuk SP je uvrešťaný harant, ktorého jeho matka zjavne nezvláda a pravidelne nás a iných susedov budí o tretej - štvrtej ráno. Pochopím detský plač aj ustarostené matky, no harant je proste nezvládateľný a vreští, akoby ho z kože drali, na čo zasa SP vreští naňho. Rodinná idylka. Zať SP (otec haranta) je arogantný, no už našťastie u svokry nežije.

Tí, ktorí ma poznajú vedia, že sa snažím takmer s každým jednať s rešpektom. No sestra už SP povedala svoj názor a až ju stretnem, urobím tak aj ja... Nejde o vec pár dní, SP hrabalo už roky dozadu, keď s nami žil otec.